Vidieť naživo Trenta Reznora a NINE INCH NAILS nepatrí medzi pravidelné možnosti výberu strávenia piatkového večera a každý súdny človek vie, že v ich prípade je potrebné rozhodnutie v priebehu pár hodín. Štvrtkový koncert bol už v novembri za niekoľko hodín vypredaný a tak bolo nevyhnutné okamžite reagovať na ďalší večer Viedni, darovaný krátko potom.

Po pretlačení sa do priestorov koncertnej haly jedného z Gasometrov (štyri staré plynové zásobníky zrekonštruované na internát, obytné priestory a obchodné centrum) odsýpalo zo setu predkapely, ktorej hlavným problémom bola podoba so všetkým možným, na čo môže dnes človek v populárnej hudbe naraziť, takže myšlienky zatiaľ z polovice plnej haly, ktorej nemalá časť pravdepodobne absolvovala aj štvrtkový koncert, sa niesli najmä v očakávaní hlavných hviezd. Skutočne hlavných hviezd v množnom čísle, pretože okrem Trenta Reznora nešlo len o obyčajných žoldnierov. Josh Freese už svoje odohral všelikde, od VANDALS, cez legendárny „Art Of Rebellion“ skejťákov SUICIDAL TENDENCIES až po napríklad Avril Lavigne. Jeordieho Whitea zase poznáme pod pseudonymom Twiggy Ramirez z prvých albumov pána Mansona, ale spolu s Joshom si zahral aj u A PERFECT CIRCLE.

S takýmto personálnym obsadením sa bolo na čo tešiť a razantným nástupom v podobe „Mr. Self Destruct“ boli očakávania naplnené. Do pohybu sa okamžite dostáva v tom čase zaplnená hala a dvíha zo zeme mračná prachu. Reznorovci spomaľujú skladbou „Piggy“, Josh Freese bez problémov zvláda reprodukovať chaotické prechody v jej závere. Nasledujúce minúty takmer kopírujú tracklist legendárneho albumu „The Downward Spiral“, publikum v „Heresy“ z celého hrdla kričí refrén „God Is Dead!...“. Šalie, skáče v „March Of The Pigs“ a hypnotizujúco sa vlní za tónov „Closer“. Po „Becoming“ (na jej štúdiovej podobe má podiel aj Adrian Belew) cestujeme ďalej do minulosti, aby nám NINE INCH NAILS pripomenuli podstatnú časť nabrúseného gitarového EP „Broken“, zastúpenú „Wish“, „Last“, krátkou vyhrávkou „Help Me I Am In Hell“ a „Gave Up“. Po takto energiou nabitých minútach prekvapí a poteší opätovný návrat k „The Downward Spiral“, najmä však v podobe vygradovanej nádhery „Eraser“. Jediných dvoch zástupcov atmosférického „The Fragile“ („Into The Void“ a „No, You Don’t“) uvádza meditatívne klavírne číslo „La Mer“. Pravdepodobne jediným zástupcom vychádzajúceho „Year Zero“ bol toho večera citeľne najslabší song „Get Down, Make Love“, hoci doposiaľ oficiálny tracklist s ním nepočíta. Jediným miestom, kedy publikum nestíha spievať spolu s kapelou je rapovaná vykopávka „Down In It“ ešte z takmer dvadsaťročného etalónu industriálnej rockovej muziky. Prichádza inak neodpustiteľná feťácka balada a absolútny vrchol večera – „Hurt“. Reznor si väčšinu času vystačí sám s klavírom, objavujú sa vo vzduchu zapaľovače a publikum zborovo spieva každé slovo skladby, ktorej coververziou si na sklonku života uctil Reznora veľký Johnny Cash. Záver vyčerpávajúceho koncertu v nedýchateľnej atmosfére patrí singlu „The Hand That Feeds“ z posledného radového albumu, opäť historickej vykopávke „Head Like A Hole“ a tradičnej deštrukcii niekoľkých nástrojov, ktorých posledné vydýchnutia plne nahrádzajú outro.

Po vyše hodine a pol, premočený do poslednej nitky z posledných síl opúšťam priestory Gasometra a ukladám v pamäti neopakovateľný zážitok, na ktorý som musel čakať dlhých desať rokov. NINE INCH NAILS posledných rokov predstavujú na koncertoch viac než elektronický one man band introverta Reznora priam živelnú rockovú kapelu a aj podľa skracujúcich sa intervalov medzi poslednými doskami a živelného koncertovania evidentne Reznora a kumpánov hudba baví viac, než kedykoľvek predtým. Hoci by som uvítal vloženie viacerých uvoľňujúcich vecí napríklad z „The Fragile“, teší ma, že som bol zhliadol tak nesmierne vitálnu podobu NINE INCH NAILS.

Playlist: „Pilgrimage“, „Mr. Self Destruct“, „Piggy“, „Heresy“, „March of the Pigs“, „Closer“, „The Becoming“, „Last“, „Wish“, „Gave Up“, „Help Me I´m in Hell“, „Eraser“, „Reptile“, „La Mer“, „Into the Void“, „No, You Don´t“, „Get Down, Make Love“, „Down in It“, „Hurt“, „The Hand That Feeds“, „Head Like A Hole“